PES


	Svět Politický cirkus Rodina a přátelé Bartovy příhody Zábava Kultura Společnost Politika Ekonomika Zdraví Šamanovo doupě Mrožoviny Náš rybník Litery Slovenská kronika Stručně Kronika dne TOP 50, TOP 100 Archiv vydání Stálice

HLAVNÍ STRÁNKA >> Slovenská kronika

2.11. ROZTRHANÉ DÍTĚ II. : Polopravda horší než celá lež
Ĺubomír Sedláčik
Slovenská kronika už dávno nezaznamenala takú búrlivú polemiku čitateľov, ako to bolo 23.X. 2001. Článok o dvojici strážnych rottweilerov, ktorí skoro na smrť dotrhali osemročného chlapa, čo preliezol plot uzavretého firemného areálu, rozdelil ľudí na dva tábory. Realisti boli názoru, že pri všetkej poľutovaniahodnosti udalosti si za ňu môže obeť hlavne sama, resp. nezodpovední rodičia, čo potomka neustrážili a patrične nevychovali. Druhí, ktorých si dovolíme nazvať "pseudohumanisti", spochybňovali nielen právo chovanie veľkých služobných plemien, ale čo oveľa horšie, samotný nárok človeka či firmy, na urobenie opatrení proti potenciálnym nevítaným hosťom. Že ale na druhej strane neporadili nijaký reálny recept, ako "citlivo a jemne" takéto veci teda riešiť, to u nich smutnou samozrejmosťou.
Včera sme sa z dobre informovaných kruhov dozvedeli viac. V prvom rade, tá firma za plotom bola v podstate zberňou kovového odpadu, konkrétne v podobe autovrakov. Chlapec, čo preliezol za stmievania - kedy by snáď riadne deti už mali byť doma - ohradenie, bol rómskeho pôvodu. Nešiel tam sám, ale mal spoločníčku, podľa nepotvrdených informácií údajne sestru. Tá pred zubami psov (jednej suky rottweilera a jedného kríženca rottweilera s ovčiakom) stihla ujsť.
Veľa komentárov ani netreba. Nie raz sme videli v praxi, ako najmä členovia rómskeho etnika používajú za prieskumníkov (resp. aj priamych vykonávateľov nekalej činnosti) do podobných pre nich atraktívnych lokalít maloletých, teda trestnoprávne nepostihnuteľných jedincov. Opísaná charakteristika udalosti, teda miesto, čas, aktéri a "modus operandi", dovoľuje takmer s istotou predpokladať, že ani tu nešlo o nič iného. Zaráža absolútny hyenizmus reportérov TV Markíza. Väčšinu faktov, ktoré uvádzame, museli vidieť - nemohli nevidieť - priamo na mieste činu, alebo pri neskoršom prešetrovaní. Nedali možnosť divákovi, aby si utvoril na udalosť názor sám - ale vyrobili tendenčnú senzačnú filipiku proti "krvilačným šelmám". Dopustili by sme sa však neprípustného zjednodušenia, ak by sme kritiku mierili len na skazených novinárov. Ich šéfovia, v čele s "charitatívne činným" Pavlom Ruskom, totiž chcú na obrazovke hlavne čím viac "kečupu". Celú pravdu nie. Tá totiž málokedy býva "politicky korektná" a mediálne príťažlivá.

Další články tohoto autora:
Ĺubomír Sedláčik

Komentáře ke článku

Počet přístupů na stránku: