Čtvrtek 8.11.2001
Svátek má Bohumír

 Hledání:
 


 
 Výběr z vydání:

KONFLIKT: Američané měli Ladena na mušce, ale unikl

OPERACE: TUPÁ DÝKA ...aneb: Okupant v ložnici

POLITKA: Občanská společnost nebo společnost občanů

MÉDIA: O děravé paměti našich novinářů

ARMÁDA: Další podpásovka ministra Tvrdíka

ŠAMANOVY NÁVRATY: O předbíhání vědy

RODINA A PŘÁTELÉ: Náramný vánoční dárek

PSÍ PŘÍHODY: Když chválit, tak pořádně

ZAMYŠLENÍ: Drsná plavba společné lodi.

AKCE: pohádka mládí se vrací - křtiny nové knihy se starými dobrými kusy

SLOVENSKO : Konečně snad bude moct být i mocnář vůl

MÉDIA: Televizní kalvárie

MEJLEM: Čtenáři píší své ohlasy a názory

VĚDA: Technické novinky na INVEXu zdarma

ZDRAVÍ: Mýty o dětské bolesti
 Rubriky:
 HLAVNÍ STRÁNKA  >>  Slovenská kronika

8.11. SLOVENSKO : Konečně snad bude moct být i mocnář vůl
Ĺubomír Sedláčik
Po včerajšej celodennej hádke v parlamente presunuli poslanci NR SR až na dnes záverečné hlasovanie o zrušení, či nezrušení dvoch kontroverzných paragrafov, ktoré ostali v trestnom zákonníku ešte z čias totality. Ide o ustanovenia, chrániace nie občianskoprávnou, ale trestnoprávnou cestou "majestát" najmä ústavných činiteľov. Oba paragrafy ostali zabudnuté až donedávna, kým ich neoprášil prezident Rudolf Schuster. Muž, ktorého činy budia neraz veľké pochybnosti o tom, či je ešte - resp. či vôbec niekedy bol - na výške svojho postavenia, sa veľmi nazlostil, keď ho novinový komentátor nazval ostrými výrazmi. Redaktor dostal na krk stíhanie za hanobenie hlavy štátu.
Nechajme teraz bokom rozbor činu novinára, ktorý použil ozaj natoľko expresívne výrazivo, že ho so zmiešanými pocitmi prijala aj obec jeho kolegov. Je smutným javom poprevratovej žurnalistiky, že nedostatok schopnosti vecne argumentovať, nejeden rýchlokvasený autor bežne nahrádza bezočivosťou. Ak ale nemá rozum, inak povedané nadhľad nad vecou jeden, celej veci nič nepomôže, ak podobne skratovo koná ten, kto by mal byť rozvážnou morálnou autoritou číslo jedna. Rudolf Schuster jednoducho ukázal, že oboma nohami stojí v starom totalitnom type myslenia. Kritika spomínaného trestného stíhania prišla aj od európskych inštitúcií. To bolo motiváciou pre poslanca Dzurindovej strany SDKÚ, Tomáša Galbavého, aby inicioval konečne vyškrtnutie zastaralých častí zákonníka. Je napodiv, že na bratislavskom Hradom vŕšku vedia doslova "vyrobiť" problém aj z toho, čo dajme tomu v susedných Čechách bez väčších prekážok prešlo do života. Aspoň trocha demokraticky zmýšľajúcemu človeku predsa musí byť samozrejmosťou, že súdobý politik by nemal byť zo zákona niekým "vyššej kasty", ale požívať len takú istú, teda čiste občianskoprávnu ochranu, ako každý iný jeho volič. U nás treba ale aj v tomto hľadať konsenzus, aby predkladateľ vyhovel chúťkam aspoň časti nacionalistickejšie ladenej opozície, musel ponechať kompromis aspoň v tom, že trestne chránené proti hanobeniu zostanú symboly republiky ako takej. Inak povedané to znamená, že "superdemokrati" terajšej vládnúcej garnitúry nedokážu nájsť spoločnú reč a ich vlastný človek musí aj za cenu zbytočného ústupku hľadať pomoc u politických sokov. K tomu ozaj niet čo dodať. Situáciu naviac skomplikoval aj iný "otec vlasti", nezávislý poslanec Peter Osuský. Ten chce trestnosť rozšíriť aj na tzv. Osvietimskú lož. Podľa neho je závažné, ak niekto síce de iure nepropaguje fašistické či podobné totalitné ideológie, ale zároveň schvaľuje ich činy. Nie sme si istí, či je úlohou zákonov takto detailne riešiť podobné veci. Nejde len o to, že pri podobnom prístupe ku tvorbe legislatívy by diskusia nikdy neskončila, ale aj o nebezpečie, že príliš detailné predpisovanie čo občania smú alebo nesmú, naopak ľahko môže viesť ku pravému opaku zámeru zákonodarcu. Teda ku obmedzeniu slobody slova, pričom pôvodne zamýšľaný chránený záujem ako sa vraví, "zaplače".
Dnes snáď už teda budeme vedieť, do akej miery si bude možné pod Tatrami otvoriť beztrestne ústa. Nejde o tak okrajový problém ,ako by sa davom postihnutým ekonomickým marazmom, mohlo zdať. Nedobrý príklad týchto dní, prehnane hysterické prenasledovanie niektorých ľudí za "schvaľovanie atentátu", môže slúžiť ako výstražný príklad.


Další články tohoto autora:
Ĺubomír Sedláčik

Komentáře ke článku

Počet přístupů na stránku: