Je občas zaujímavé obzrieť sa späť a ostať prekvapenými, ako niektoré nešváry vytrvalo prežívajú
režim za režimom. takéto zamyslenie čakalo aj nás pri prehliadke archívu Slovenskej kroniky. Posúďme koľko nasledovný, už štyri roky starý materiál, stratil na aktuálnosti. Pravda, divadlo má iné kulisy, dnešná garnitúra je natretá oveľa hrubším proeurópskym a prozápadným náterom. Vidno to ale vždy aj na jej činoch ?
19.11.1997
SLOVENSKO: Jeden deň Ivana Kšeftoviča
Slovenská vláda sa často chváli skvelými makroekonomickými výsledkami a rôznymi indexami rastu životnej úrovne. Lenže, podľa teorémy "vodcu slovenských robotníkov", predsedu primitívne ľavicovo radikálneho Združenia robotníkov Slovenska, Jána Ľuptáka, "z grafov sa nenajeme". Výnimočne s ním možno súhlasiť pri hlbšom rozbore takýchto "reklamných" ukazovateľov, napríklad spotreby mäsa na obyvateľa.
Zastaňme hocktorý deň pri hraničnom priechode na Ukrajinu. Nekonečný rad áut naplnených najmä cigaretami a vodkou na jednej strane hraníc - a domov sa vracajúce kolóny s kuframi a prívesmi napchatými okrem iného spotrebného tovaru i mäsovými výrobkami. Colník môže akurát tak skonštatovať, že nejde o nepovolený vývoz, prípadne policajt zistiť, že tovar bol legálne zakúpený. Je teda všetko v poriadku? Zďaleka nie, pretože prepašovaný tovar spoza hraníc sa na slovenské koruny premenil na trhoviskách a v skladoch priekupníkov. Bez zdanenia, mimo riadneho ekonomického cyklu. Ak si zaň nakúpia azbukou píšúci kšeftári kvantá spotrebného tovaru, prípadne potravín, a vyvezú ich, neblaho zaťažia obchodnú bilanciu štátu. Lebo pokryjú časť trhového segmentu čiernym artiklom, čiže za vyvezený, pre Slovensko často devízovo náročný tovar, zaplatia len do vrecák jednotlivcov, nič do štátnej pokladne. Navyše našinci takto lacným nákupom ušetrené prostriedky pochopiteľne opäť vrhajú na trh, a kupujú za takéto takpovediac druhotne vzniknuté nekryté obeživo, devízovo náročné komodity. Už len na okraj k tomuto kolotoču dodajme, že v úvode spomínané štatistiky samozrejme nerozlišujú, čo bola spotreba realizovaná doma, alebo v zahraničí. A čísla utešene rastú... Pravda, ľahšie je zachraňovať prepadávajúcu sa obchodnú bilanciu vyžadovaním dovozných certifikátov aj v celkom zjavne nezmyselných prípadoch (dajme tomu na české pivo), ako energicky podviazať jednu z hlavných tepien šedej ekonomiky. Pritom by azda ani nebolo treba tak veľa. Okrem výmeny štátnych zamestnancov "príliš už zrastených s prostredím", ako vec nazval nedávno neobvykle úprimne slovenský minister vnútra Gustáv Krajči, by pomohlo pokojne to, čo s našimi motoristami robia Rakúšania, alebo Nemci. Postaviť na hranice pojazdnú technickú kontrolu. Koľko "magučich mašin" by ju asi tak absolvovalo ? Pes (viditeľný) je však zakopaný v nedostatku hlavne politickej vôle.
Starší "federálny" vtip hovorí, že skutočne vedecky dokázal guľatosť zeme až Václav Havel. Na Východ sa vy..., a zo Západu mu ho... prišlo. Terajšia slovenská vládnúca garnitúra zvolila opačné poradie priorít. Na jednej strane k nám spoza hraníc bývalého ZSSR plynú reálne i potenciálne hrozby, spojené s púšťaním žilou našej ekonomike, na strane druhej zjavný nezáujem o začlenenie sa do západoeurópskych štruktúr...
Slovenská kronika