PES


	Svět Politický cirkus Rodina a přátelé Bartovy příhody Zábava Kultura Společnost Politika Ekonomika Zdraví Šamanovo doupě Mrožoviny Náš rybník Litery Slovenská kronika Stručně Kronika dne TOP 50, TOP 100 Archiv vydání Stálice

HLAVNÍ STRÁNKA >> Slovenská kronika

22.11. VZDĚLANÍ HLUPCI : Pochutnáme si také u nás na hot docs ?
Ĺubomír Sedláčik
Mark Twain asi netušil, aké nesmrteľné slová vyslovil, keď za najväčšiu pohromu modernej doby považoval učeného hlupáka. Slovenská vládnúca garnitúra akoby súťažila o čo najplnšie realizovanie tejto myšlienky. V novom vládnom návrhu vysokoškolského zákona akosi vypadla akreditácia jednotlivých vedných a iných odborov na univerzitách. Minister školstva Milan Ftáčnik síce pripúšťa, že "ešte nie je všetko dodiskutované", ale je otázkou, či za legislatívny nedorobok, ktorý vypustil, môže naozaj v plnej miere len nedôslednosť. Je totiž verejným tajostvom, že vzťahy ministerstva školstva a akreditačnej komisie zloženej z funkcionárov akademickej obce, sú viac než napäté.
Jedným z propagandistických tromfov vtedajšej opozície pred voľbami 1998 bolo poukazovanie na masívne mečiarovské zakladanie vysokých škôl aj v mestách, kde chýbala tradícia, dostatočné personálne aj materiálne zázemie. Nič proti týmto argumentom, ozaj priam bila do očí účelovosť týchto krokov, pripomínajúca triumfálne otváranie len napoly hotových diaľničných úsekov za účasti Belmonda či Schifferovej. Lenže po voľbách tak, ako sme márne čakali na splnenie radu iných sľubov dzurindistov všetkých farieb a spol., tak sa dokopy nič nehlo ani s rýchlokvasenými univerzitami. Učili na nich v nejednom prípade pedagógovia, ktorých sa pre ich "kvality" odborné i ľudské, na renomovaných vzdelávacích ústavoch radi zbavili a dopriali im dekanské a ostatné kreslá čím ďalej od seba. Lenže akreditačná komisia, posudzujúca odbornú spôsobilosť katedier, má presné kritériá. Ak im dané pracovisko nevyhovuje, napríklad nemá vo svojich radoch ako odborného garanta univerzitného profesora, akreditácia nemôže byť udelená. Neakreditovaných odborov je na SLovensku okolo 22 percent, čo je strašné číslo. Tu poznamenajme, že vyučujúci niektorých takýchto katedier veľmi dobre vedia, ako na tom reálne sú, lebo už sa o akreditáciu ani neuchádzajú ! Ťažko pochopiť, prečo chlapci a dievčatá aj na takéto školy idú, keď potom nemôžu vykonať štátnu skúšku a aj prestup inde je veľmi problematický. Tak či onak, sú stovky a tisíce takých, čo takto "naverímboha" a vlastne zbytočne, do lavíc zasadli. Ministerstvo školstva pritom malo a má v rukách hlavnú páku, ako túto absurdnosť zastaviť : Prestať neakreditované odbory financovať. To sa ale nestalo. Jediným logickým vysvetlením je falošné videnie tzv. politickej citlivosti veci. Vládnúca garnitúra sa jednoducho bojí ako cholery vidiny davu zradikalizovaných mladých a ich rodičov - voličov. Je síce pravda, že mnohí z nich by vskutku mysleli skratkovito - Mečiar im umožnil študovať, Dzurinda ich vyhadzuje - lenže hádam tí, čo túto garnitúru volili, od nej právom očakávali, že bude robiť aj nepopulárne, no potrebné opatrenia...
Z opísaného vyplýva, že ministrovi školstva je v tejto situácii nezávislá akreditačná komisia milá asi tak, ako kedysi zavedenie Staníc technickej kontroly automechanikom, ktorým na ich malú radosť razom vniklo aspoň ako - tak objektívne meradlo kvality ich práce. Keď teda budeme najjbližšie ľavičiarskeho M. Ftáčnika počuť horekovať nad neduhmi školstva, treba mu poradiť, aby s ich kritikou začal najprv - u seba.

Další články tohoto autora:
Ĺubomír Sedláčik

Komentáře ke článku

Počet přístupů na stránku: