Pondělí 3.12.2001
Svátek má Svatoslav

 Hledání:
 


 
 Výběr z vydání:

POLITIKA: Bruselský maratón

SPOLEČNOST: Novoty pro slepičí mozky

TÉMA: Co znamená bruselská dohoda o Temelínu.

MROŽOVINY: Iracionální pověra feminismu

VOLEBNÍ FIASKO : Proč Slováci hlasovali nohama ?

RODINA A PŘÁTELÉ: Magie jako přidaná hodnota

PSÍ PŘÍHODY: Zákon proti hárajícím fenám

LIDŠTINY: Co kdyby to byla láska…

KOMENTÁŘ: Podněty

KRIMINALISTIKA: Smrtící rána - často pouze vlivem reflexu

HLODY: Týden skončil, nový začíná

AFÉRA: Strážci zákona nebo státem placení mafiáni ?

POLEMIKA: Nároky křesťanské víry

PENÍZE: Stavební spoření pod stromeček

ZDRAVÍ: Paul Gauguin
 Rubriky:
 HLAVNÍ STRÁNKA  >>  Slovenská kronika

3.12. VOLEBNÍ FIASKO : Proč Slováci hlasovali nohama ?
Ĺubomír Sedláčik
Presne 74 percent Slovákov v sobotu zahlasovalo - nohami. Svojou neúčasťou na prvých tunajších voľbách do vyšších územných celkov dali najavo najmä vládnúcej politickej garnitúre, že takýto spôsob zmeny pomerov asi nepovažujú za najprínosnejší. Zaujímavostí sprevádzajúcich tieto voľby však bolo rozhodne viac.
Jediného opilca celých volieb museli vyviesť policajti von z volebnej miestnosti v Poprade, žiaľ práve člena komisie. Koľko štupľov zo šampanského vyletelo v trenčianskom kraji, to už nevieme, ale poznáme dôvod oslavy kandidátov Mečiarovho HZDS. Táto strana číselne jednoznačne (v niektorých prípadoch v koalícii so stranou Smer) vyhrala tieto voľby, v Trenčíne doslova "valcovacím" spôsobom. Zo 45 miestnych mandátov získala všetky do jedného. Jediným krajom, kde výraznejšie zabodovali koaličné, resp. stredopravé strany, bola Bratislava, kde aj uspel kandidát na post predsedu kraja, známy herec Ľubo Roman. Vo všetkých ostatných siedmich regiónoch budú musieť byť 15. decembra druhé kolá volieb predsedov. Vzhľadom ku doterajším výsledkom je celkom ľahko možné, že Ľ. Roman potom ostane jediným "kolom v plote", obklopeným samými kolegami - županmi z radov HZDS. Ku výsledkom samotným ešte azda dve perličky. Samostatný kandidát "televíznej strany" ANO uspel za poslanca len v jednom jedinom prípade, z rómskych kandidátov neprešla ani noha.
Toľko z číselných bilancií. Aké môžeme vysloviť o udalostiach komentáre z pohľadu občana ? Ten vycítil, že niečo pravdy bude na tvrdeniach, podľa ktorých šlo o voľby a vôbec územno - právnu reformu v nedotiahnutej podobe, teraz vykonané do istej miery hlavne pre naplnenie požiadavok Európskej únie. Domnievame sa, že hlavne toto predznamenalo zmienenú veľmi chabú účasť ľudí. Nie je to príliš príkre hodnotenie, ak si spomenieme na výrok českého klasika, že o peniaze ide až v prvom rade. Regionálne samosprávy budú stáť pred úlohou, ako z minima prostriedkov stvoriť niečo v prospech svojho kraja. To nie je jednoduché. Opäť vidno v praxi totiž rozchádzanie sa slov s činmi. Dzurindisti majú mnoho rečí o presune kompetencií "dole", ale bez ich finančného podopretia to ostáva v rovine fráz. Zástupcovia profesných združení samospráv, teda Únie miest Slovenska, ako aj Združenia miest a obcí Slovenska spoločne kritizujú pripravovaný model spravovania rozpočtových prostriedkov republiky, tzv. štátnu pokladnicu. Tento model považujú už z jeho podstaty za centralistický, proste kľúče ku kase ostanú zasa v Bratislave. Naviac narábanie regionálnych parlamentov miestnym majetkom má tiež byť regulované , viazané na súhlas príslušných rezortných ministerstiev. Zákulisní vládni (ale buďme spravodliví, v tomto si môžu dzurindisti s mečiaristami pokojne asi podať ruky) zástancovia centralizmu tým nemôžu sledovať nič iné, než udržanie pák vo svojich rukách, pričom ako dymovú clonu budú mať osem vzniknutých krajských "lampární". Koniec koncov, najlepším dôkazom ako sa ani sami sobotní kandidáti na funkcie neorientovali, je obsah ich sľubov, v ktorých neraz vysoko prekračovali svoje budúce hranice možností a kompetencií. Nechýbali dajme tomu výroky o znižovaní nezamestnanosti, hoci ku tomu naozaj nebudú mať regióny väčšie (presnejšie takmer žiadne) nástroje.
Ako teda zhrnúť volebný deň ? Rozhodne najspokojnejší môže byť Vladimír Mečiar. Tým je o veci povedané veľa. Skoro všetko.


Další články tohoto autora:
Ĺubomír Sedláčik

Komentáře ke článku

Počet přístupů na stránku: