Neviditelný pes  |  Zvířetník  |  Ekonomika  |  Věda  |  SciFi Středa 19.1.2005
Svátek má Doubravka




  Výběr z vydání
 >PRÁVO: Litera zákona aneb "Švarcsystém"
 >POLITIKA: Karavana jde dál
 >EVROPA: Národní zájmy jsou mýtem nezorientovaných
 >RODINA A PŘÁTELÉ: O těch mrazech
 >ÚVAHA: Co se stalo mezi pány Grossem a Vikem?
 >PRAHA: Je bláznovstvím zabývat se návratem tramvají na Václavák?
 >POLITIKA: Konec upřímného premiéra
 >PSÍ PŘÍHODY: Iris revíruje Hrad
 >SVĚT: Izraelské a palestinské učebnice - zrcadlový obraz
 >DOPRAVA: Titanic
 >EVROPA: Byl to opravdu Gladio? aneb Jak a čím jsme to vlastně vyhráli?
 >DOPRAVA: Poplatky za dálnice mobilem ihned
 >PENÍZE.CZ: Důchodci na prahu roku 2005
 >BRAZÍLIE 3: Češi a císař
 >POLITIKA: Euforii může následovat zklamání

 >>> HLAVNÍ STRÁNKA  >>  Svět  
 
19.1. SVĚT: Izraelské a palestinské učebnice - zrcadlový obraz
Yehuda Lahav

V palestínskych školách väčšinou stále ešte používajú staré, jordánske a egyptské učebnice. Hoci Egypt i Jordánsko uzavreli mier s Izraelom, tieto učebnice odhliadajú od existencie Izraela, bez zábran štvú proti Izraelčanom a obecne proti Židom. Nemnoho novovydaných palestínskych učebníc sa vo svojom duchu príliš nelíši od starých. Izraelský premier Ariel Šaron nedávno povedal, že odstránenie štvaníc a falšovnia dejín z palestínskych učebníc by mohol byť prvý, pomerne ľahko uskutočniteľný – pretože na ničom inom nezávislý – krok k prekonaniu vzájomnej nedôvery. Nový predseda Palestínskej správy, Mahmud Abbas (Abu Mazen) prijal výzvu a vyjadril ochotu preskúmať učebnice – ale na základe vzájomnosti: mali by sa skúmať nielen palestínske, ale aj izraelské učebnice.

Bez ohľadu na priania Šarona a Abbasa, dvaja bádatelia, izraelská Dr. Ruth Firer a palestínsky Dr. Sami Edwan, tak aj urobili. Spoločne prehliadli 13 izraelských učebníc, obsahujúcich 2682 stránok a deväť palestínskych učebníc, obsahujúcich 1207 stránok. Výsledky svojho porovnania uverejnili v spoločnej štúdii pod menom „Palestínsko-izraelský konflikt vo svetle palestínskych a izraelských učebníc dejepisu a občianskej náuky“. Dospeli k poľutovaniahodnému, ale jednoznačnýému záveru, že izraelské učebnice sú zrkadlovým obrazom palestínskych.

Tak palestínske ako aj izraelské učebnice používajú výlučne „národnú“ terminológiu. Vojna z roku 1948-49 je v izraelských učebniciach „oslobodenecká vojna“, v palestínskych „tragédia“ („nakba“). Podľa Palestínčanov,v konflikte ide „o pôdu“, podľa Izraelčanov „o mier a bezpečnosť“. V palestínskych učebniciach neexistuje Štát Izrael, iba „Okupovaná Palestína“, alebo ešte častejšie biela škvrna, ako v starých mapách označovali ešte nepreskúmané územia: „Hic sunt leones“. Na izraelských mapách nie sú „palestínske územia“, ani „obsadené územia“, iba „Júdea a Samária“, nie je vyznačená demarkačná línia, platná do roku 1967, dokonca nie sú označené ani arabské mestá – ako Nazaret – na území Izraela. Naproti tomu pamätné historické a religiózne miesta, nachádzajúce sa na obsadených územiach, tvoria na mapách nedeliteľnú časť Izraela. Učebnice oboch národov majú tri spoločné črty: 1. Úplne odhliadajú od pomerne pokojných období medzi Židmi a Arabmi, ako napríklad v rokoch 1921-1929, alebo ich predstavujú iba ako krátku prestávku medzi krvavými zrážkami; 2. predstavujú výlučne svoj národný epos, ani náznakom nepoukazujú na konflikt z hľadiska druhej strany; 3. Obe strany poukazujú iba na svoje obete. S palestínskymi utečencami sa napríklad žiaci v izraelských učebniciach oboznamujú iba prostredníctvom leteckých snímkov táborov, bez toho, že by videli ľudskú tvár utečenca – zatiaľ čo Židia, ktorí sa do Izraela prisťahovali po vzniku štátu, sú zobrazení ako sedia pred stanom na svojich batožinách.

V izraelských učebniciach nevyznačujú hranice budúceho palestínskeho štátu, ani demarkačnú líniu z roku 1967. Palestínske učebnice postupujú rovnako s územím a hranicami Izraela. Vysvetlenie tohoto postupu je na oboch stranách doslova rovnaké: nemožno vyznačiť hranice, kým neexistuje medzinárodne a aj oboma stranami uznaná hraničná čiara. Avšak medzi Izraelom a Sýriou existuje aj Izraelom uznávaná medzinárodná hranica – a predsa nie je v učebniciach vyznačená.

Izraelské učebnice majú sklon k dehumanizácii Arabov. Prejavuje sa to napríklad v tom, že znázorňujú Arabov výlučne ako zaostalých sedliakov (fellahov), v tradičnom oblečení. Podľa vysvetľujúceho textu Arabi sú „primitívni, pasívni, krutí“ a často sa chovajú ako stádo. Podľa jednej izraelskej učebnice, je to dôsledkom toho, že ich dediny sú ťažko prístupné a preto iba do časti z nich sa podarilo zaviesť elektrický prúd. Kniha sa ani nepokúša vysvetliť, ako to, že na obsadených územiach boli v susedstve týchto dedín založené židovské osady, prístup ku ktorým je rovnako ťažký ako k arabským dedinám – a predsa v nich je zavedený elektrický prúd.

Jeruzalem tvorí zvláštnu kapitolu tak v palestínskych ako v izraelských učebniciach. Prirodzene, obe strany si prisvojujú Jeruzalem z historického, politického a každého iného hľadiska. V palestínskych učebniciach sú v stredobode sväté mešity na Chrámovej hore, Múr nárekov ani nespomenú. Zrkadlovým obrazom sú izraelské učebnice, v ktorých obraz ústrednej synagogy (z architektonického a historického hľadiska úplne zanedbateľnej) veľkosťou súperí s obrazom svetoznámej mešity Al Aksa. „Okrem Židov prichádzajú do Jeruzalema aj moslimskí a kresťanskí pútnici“, hovorí sa v jednej izraelskej učebnici, zatiaľ čo vo skutočnosti počet kresťanských a predovšetkým moslimských pútnikov je mnohonásobný v porovnaní so židovskými. Na izraelských mapách Jeruzalema a v sprevádzajúcich textoch sa vôbec nehovorí o Araboch, nespomína sa Moslimská štvrť, v meste akoby neexistovala arabská univerzita, arabská nemocnica.

To všetko nie je dielom náhody. Prof. Jakov Katz, vedúci pedagogického sekretariátu izraelského ministerstva školstva, autorom štúdie úprimne povedal, že izraelský výchovný systém sa naozaj „neusiluje ukazovať udalosti zo zorného uhla našich susedov-nepriateľov. Nemožno od nás ani požadovať, aby sme dejiny zobrazovali symetricky. V izraelskej výchove schválne zdôrazňujeme židovský charakter štátu. Chcel by som vedieť, v ktorej krajine dali v učebniciach priestor aj naratíve nepriateľa ešte pred ukončením konfliktu medzi nimi“, povedal prof. Katz. Nemenovaný profesor palestínskej univerzity ochotne priznal, že u Palestínčanov je situácia nemenej zlá.

Okolo roku 1995 bolo krátke obdobie - za vlády premiera Jicchaka Rabina – keď sa z učebníc usilovali odstrániť protiarabské klišé a spomenúť aj menej sympatické kapitoly v izraelských dejinách. Komisia osvietených historikov dobrej vôle – ktorej členom bol aj arabský historik – začala so selekciou učebníc. Na základe dohody z Oslo z roku 1993 vznikla aj spoločná izraelsko-palestínska komisia. Ale predtým, než by jej úsilie prinieslo ovocie, vypukla „intifáda“ (ľudový odpor), ktorá udusila v krvi aj revíziu učebníc. Odvtedy sa situácia skôr zhoršila, aj tu, aj tam.

Profesor jeruzalemskej Hebrejskej univerzity, Dr. Eli Pode poznamenal, že z historického hľadiska sa izraelské a palestínske učebnice nachádzajú v rôznom štádiu vývoja. Palestínske učebnice pripomínajú izraelské, vydané krátko po vojne z roku 1948, v ktorých boli citeľné vášne sotva dokončených bojov a vplyv novozrodenej samostatnosti. Odvtedy izraelské učebnice prekonali dve-tri historické fázy, stali sa zjemnelejšími, ich posolstvá sú omnoho rafinovanejšie, aj keď zostali jednoznačné. „Vyvolávanie nenávisti v učebniciach bolo jedným z dôležitých činiteľov zostrovania konfliktu. Ak aj palestínsku historiografiu čaká podobne dlhé vajatanie, akým prešla izraelská, potom cesta k vzájomnému urovnaniu a porozumeniu sa môže ukázať veľmi zdlhavou“, hovorí prof. Pode.

Možno povedať: „Povedz mi, aké sú tvoje učebnice, poviem ti, kto si“. Alebo ako to vyjadrila Dr. Cvija Waldan z jeruzalemskej Hebrejskej univerzity: „Väčšina palestínskych a izraelských učebníc dejepisu a občianskej náuky rozširuje nevedomosť. A nevedomosť umožňuje rozširovanie nenávisti z pokolenia na pokolenie. Nevedomosť je najväčším nepriateľom oboch národov.

Yehuda Lahav, Tel-Aviv




Další články tohoto autora:
Yehuda Lahav

Počet přístupů na stránku:

Komentáře ke článku